Preskočiť na obsah

Iskra v očiach

Zastavte sa teraz na chvíľku. Zavrite si oči a porozmýšlajte nad tým, čo ste kedysi radi robili. Aký bol Váš koníček pred mnohými rokmi? Čo Vás napĺňalo šťastím až po okraj? Je nejaká činnosť, ktorú ste vykonávali s obrovskou láskou, ale z nejakého dôvodu ste s ňou skoncovali?
Šťastní ste ľudia, ak odpovedáte nie. Ak vo svojich vášniach stále pokračujete a napĺňate samých seba. Bohužiaľ, nie každý má toto šťastie. Niekto svoje hobby odsunul kvôli iným, dôležitejším povinnostiam, inému bolo z najrôznejších dôvodov odoprené pokračovať, ďalší vyhorel.

Možno taktiež patríte do tej poslednej skupiny ľudí. Rozhodnutie vydať sa za tým, čo ste mali tak radi ľutujete každý deň, pretože v momente, ako ste prestali rozlišovať hobby a prácu toho začalo byť akosi priveľa. V snahe vytvárať dokonalosť je zrazu niečo silené. Miesto, ktoré malo byť zaplnené láskou je zrazu plné nechuti a premáhania sa.
Ona svoje nožnice odkladá. Na meter a kriedu padá prach. Šijací stroj stojí na tom istom mieste ako kedysi… ale stojí potichu. Bez toho svojho spievania. A látky? Áno aj tie sú tam. Odložené na bezpečnom mieste, v prítmí skrine.

Každý príbeh ma iný koniec. Neviem, aký bude tento. Ale čo Vám prezradiť viem je, ako vyzerá kapitola druhá. Je to ako prísť domov po dlhej ceste, objať dcéru po nekonečne dlhej dobe. Keď znova objavíte nadšenie a motiváciu. Víťazoslávny pocit znovunaplnenia.


„A čo keby sme začali šiť košele?“ Ó, áno! Prosím! Toto sú úvodné slová druhej kapitoly. Dúfam, že máte rovnaké zimomriavky ako ja, keď tieto slová píšem. Ešte chvíľu však bolo cítiť neistotu. Jasné, treba si všetko znova ochytať (nie, že by sa dalo zabudnúť šiť, skôr znovarozbehnúť módnu kreativitu), spraviť si plán, vytvoriť koncept. Ja osobne som z celého toho rozrušenia vôbec nemohla spávať. Nové a nové nápady mi prelietavali hlavou a bála som sa, že niektorý z nich do rána zabudnem. Premyslenie a vytvorenie každej súčasti projektu bolo tak únavne, ale tak vzrušujúce.

 

Áno, prvé roky sú ťažké. Máme koncept, máme identitu, máme produkty. Ale na druhú stranu, začali sme v najhoršej možnej dobe krízy. Snažíme sa však využiť aj tento čas pretože vieme, že nie sme jediné, pre koho je táto doba ťažká. Sme v tom všetci spolu.
Najväčšou motiváciou je však iskra v jedných očiach. Iskra pri popisovaní predstavy nového kabátu, ktorý vždy za krátku dobu nato vznikne. A poviem Vám, je neuhasiteľná. Horí rovnako silno poobede ako aj o tretej ráno pri dokončovaní unikátneho kúsku s premysleným každým jedným detailom, pretože láska k šitiu bola stále silná. Skrytá, ale silná.

Zdieľať:

Blog

Podobné články