Radi by sme Vám rozpovedali jeden príbeh. Bude o nás. O tom, ako sme dnes začali vytvárať zajtrajšok. Zo včerajška. O tom, ako to celé vzniklo!
Mamina Evička je vyučená krajčírka, ktorá sa svojmu remeslu dlhú dobu venovala. Móda bola vždy jej parketa, pracovala vo viacerých módnych salónoch či spolupracovala s viacerými známymi módnymi návrhármi, ktorých mená všetci dobre poznáme. Toto remeslo je však veľmi svojské: obliekať sa síce musíme všetci a každodenne, fast fashion však spravila divy a ľudia si nedokážu predstaviť a správne ohodnotiť to, čo všetko obnáša vytvorenie jedného kusu oblečenia. A tak Evka začala pred rokmi pracovať vo fast fashion obchode, aby
bola pri tom, čo má rada, ale nemusela sa do noci trápiť so zákazkovým šitím, ktoré je tak náročné a tak zle ohodnotené.
Doma sme však rozoberali, aká je mamininých zručností škoda a o filme True Cost sme mali diskusiu tak 3x denne. Takisto sme spomínali, čo bol kedysi maminin obľúbený obchod (áno, vždy sa jednalo o second-hand, pretože tam mali častokrát zahraničný tovar a bol teda odlišný od toho, čo nosili všetci naokolo). A ako mamina rada šila rovnaké oblečenie sebe a mne ako jej malinkej dcére a ako to celé okolie vždy obdivovalo. Schválne, nebolo to chutné? 🙂 Tu máte fotku našich rovnakých nohavíc – a nás ako bonus :))
A zrazu konečne prišiel ten čas! Mamina prikývla. Že ideme do toho! Chceli sme však niečo zmeniť. Prispieť dobrom, k dobrej veci. Pomôcť niekomu. Prečo teda nepriložiť ruky k dielu a pomôcť celému ľudstvu aspoň do takej miery, ako nám to naše ruky dovoľujú? Keby ste videli tie kopy látok, ktoré si odkladala odkedy začala šiť a doma nám ležia v skrini 🙂 Raz by sa pravdepodobne len tak zahodili. Bez ohľadu na to, aké by to bolo plytvanie, proste by skončili v koši.
Začali sme ich teda kombinovať, hľadať v sekáčoch aj ďalšie kúsky oblečenia či bytový textil ako závesy a obrusy, ktorých by bola škoda a dali by sa použiť na tvorbu oblečenia. Prečo? Aby neskončili v koši, ale radšej niekoho pravidelne tešili v jeho šatníku, rozjasnili deň vždy, keď si naše kúsky oblečenia oblečie. O tom to celé je.
Ešte máme jedno obľúbené motto: „Upcycling turns things into other things which is basically magic.“ a pri tých výtvoroch to tak naozaj je – umenie, mágia. A v čom sme odlišné od ostatných? Naše oblečenie má príbeh. Zaujíma nás, čo bol pôvodný účel každého jedného textilného materiálu, ktorý spracúvame a takisto sa snažíme vypátrať jeho pôvod.
Častokrát môže mať na sebe nová majiteľka oblečenie, ktorého materiál je oveľa starší ako ona, porovnateľné by to bolo skôr s jej starou mamou. Vedieť, čo nosíme, odkiaľ pochádza materiál a kto vytvoril naše oblečenie nám príde zodpovedné a smerujúce k udržateľnosti módneho priemyslu. Dnes vytvárame zajtrajšok. Používame však už včera dostupné materiály, a tak sa snažíme nezaťažovať našu Zem.
